reklama

Všetci vieme, čo je to láska ?

Odkiaľ vieme čo  je to láska? Z našich pocitov, alebo z kultúry, ktorá je ňou presýtená? Zdrojmi našich predstáv o láske môžu byť romantické príbehy, kresťanské podoby lásky a tiež súčasná psychológia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Uvedený nadpis by mohol byť aj vetou oznamovaciu: Všetci vieme čo je to láska. O láske sa často hovorí, či píše ako o všadeprítomnom fenoméne, o niečom čo sa týka každého z nás. Mladí ľudia často v debatách riešia partnerské vzťahy, takmer každý druhý film alebo kniha sú o láske. Irvin D. Yalom v svojej knihe Láska a jej kat však tvrdí, že láskou by sme sa nemali zaoberať, lebo by sme ju tým mohli „zabiť“, zároveň to však svojou terapeutickou praxou popiera.

Láska a kultúra

Láska je jednou z najčastejších, ak nie najčastejšou témou kultúrnych artefaktov (filmov, kníh, skladieb, divadelných predstavení, obrazov a pod.). Nakoľko nás tieto motívy „usmerňujú“ v tom, čo si máme myslieť, že je láska, ako máme cítiť (prežívať) lásku? Čo sú hlavné zdroje z ktorých čerpáme pri vytváraní našich predstáv o pocitoch lásky? Trochu zjednodušene sa dá hovoriť o troch kultúrnych zdrojoch lásky: 1. západný mýtus romantickej lásky a jeho súčasná podoba, 2. koncept kresťanskej lásky a 3. popularizované psychologické koncepty lásky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Západný romantický mýtus lásky a jeho súčasné podoby

Čo sa týka západného mýtu romantickej lásky, ten popisuje Denis-a de Rougemont v knihe Láska a západ (1972). Za prvotný príbeh takejto lásky považuje mýtus o Tristanovi a Izolde, ich vášnivú mileneckú (cudzoložnú lásku), ktorá ide proti konvenciám, a ktorá má tragické vyústenie. Slovami Denis-a de Rougemonta „človek horí jej čistým plameňom, je mocnejšia a pravdivejšia ako šťastie, spoločnosť a morálka“ (Denis de Rougemont, 1972, 2001, s. 21). Tento typ lásky má svoje pokračovania a variácie v príbehoch Rómea a Júlie, Peter a Lucia a ďalších. Podľa Giddensa (2012) tento typ vášnivej a tragickej lásky sa v súčasnosti mení na tzv. čistý vzťah – vzťah emocionálnej a sexuálnej rovnosti medzi partnermi. Zatiaľ čo, vášnivá láska je nekontrolovateľná až nebezpečná, romantická láska v čistom vzťahu je stabilnejšia stáva sa potenciálnou cestou ku kontrole budúcnosti a formou psychického bezpečia pre tých, ktorí do nej vstúpili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kresťanská láska

Druhý koncept lásky prítomný v našej kultúre je kresťanská láska. V kresťanstve sú významné najmä dve podoby lásky a to „miluj blížneho svojho“ a koncept manželskej lásky. Koncept lásky ako Agapé – lásky k blížnemu. Vychádza z judaisticko-kresťanskej tradície a vyskytuje sa v islame, judaizme aj kresťanstve. Koncept má však v kresťanskej tradícii jedinečný význam. Agapé v kresťanstve je opísaná ako láska najprv daná Bohom človeku s očakávaním, že človek dá rovnakú lásku svojmu blížnemu. V Novom zákone získava láska novú kvalitu pre židovské prikázanie milovať svojho blížneho. Už tu nie je príkaz milovať svojho blížneho od toho istého kmeňa, ale aj univerzálneho blížneho (Aslanian, 2018). Podľa Možného (1990, s. 64) „to, že kresťanstvo definovalo vzťah medzi manželmi ako lásku patrí k jeho historicky najvýznamnejším prínosom. Manželská láska znamená, že muži majú milovať svoju ženu ako svoje vlastné telo. Muž je zodpovedný za duševné blaho svojej ženy, láska (manželská) je prevzatie zodpovednosti za šťastie, teda za duševné blaho toho druhého. Takáto láska nemusí byť ani erotická, nemá byť egoistická ani hedonistická. Možný (1990) trochu provokačne tvrdí, že láska erotická bola v zásade vypudená z manželstva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Psychológovia a láska

Tretím významným zdrojom, z ktorého môžu vznikať reprezentácie lásky, je psychológia. Psychologické aspekty lásky sú u nás popísané v knihách od E. Fromma, J. Sternberga, J. Williho, I. Štúra, M. Plzáka, novšie od J. Prekopovej a ďalších. Ďalej sa venujeme prvým dvom z nich. 

J. Sternberg zakladá svoju teóriu na tom, že ľudia majú určitú predstavu lásky (nosia v sebe svoj príbeh lásky) a očakávajú, že ich vzťah sa bude tomuto príbehu podobať. Ak majú obaja partneri predstavu o rovnakom príbehu, tak akokoľvek je vzťah zvláštny, ba až absurdný pre ich okolie, ich spoločný príbeh – ich láska, funguje. Ak sú ale predstavy o príbehu lásky iné, tak sa vzťah zvyčajne rozpadne, akokoľvek harmonicky sa vyvíja, či pôsobí na iných. J. Stenberg tiež tvrdí, že ideálna láska súčasne zahŕňa intimitu, vášeň aj záväzok (Sternberg, 2008).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

E. Fromm považuje lásku za jediné skutočné a trvalé riešenie otázky ohľadom najhlbšej ľudskej podstaty, ktorou je „ako prekonať odlúčenosť a opustiť väzenie svojej samoty“ (2015, s. 23). Plnou realizáciou tejto ľudskej potreby je podľa E. Fromma len láska a splynutie s inou osobou (tamtiež, 29). Za najvšeobecnejšiu charakteristiku lásky označuje dávanie, nie prijímanie, pričom ale upozorňuje na chybný výklad procesu dávania, ktorý je vnímaný ako proces, kedy sa treba niečoho vzdávať, obetovať to. V láske dávaniebez protihodnoty človeka napĺňa radosťou. „Dávať znamená učiniť z druhého človeka tiež darcu a obaja sa potom delia o radosť nad tým, čo vyvolali v živote“. (Fromm, 2016, s. 34). Fromm označuje lásku ako aktívu starostlivosť o život a rast toho, čo milujete. Podľa Fromma láska je umenie (schopnosť) a je potrebné sa jej učiť podobne ako akémukoľvek inému majstrovstvu.

A čo je slovenská láska?

Keď sa pýtame mladých ľudí na Slovensku, kde je podľa nich najlepšie zobrazená láska často spomínajú Sládkovičovu Marínu. Ľúbostná báseň o romantickej láske s národným a mýtickým presahom. Niečo ako slovenská verzia Tristana a Izoldy. Keď sme sa pýtali mladých ľudí, čo pre nich je láska, popísali širokú paletu významov (Lukšík, Guillaume, 2018). Hlavných významov lásky bolo až 38. Tieto významy sa zoskupili do troch línií. Prvú tvoria city, pocity, fyzická blízkosť a súznenie, druhú tvorí láska presahujúca, spirituálna, ale aj zaväzujúca, ktorá potom ponúka istotu a bezpečie a tretiu líniu lásky charakterizuje vnútorná harmónia, je to láska oslobodzujúca, dodávajúca životu energiu a zmysel. Zamýšľanie sa nad láskou niektorých ľudí prekvapí, niektorí to považujú za indiskrétne a niektorých toto zamyslenie vedie k prehodnotenie svojho života.

Autormi textu sú:

Ivan Lukšík, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník, zaoberá sa problematikou marginalizovaných detí a ich vzdelávaním, ďalej rodičovstvom, láskou a sexuálnou výchovou.

a

Michaela Guillaume, vysokoškolská pedagogička zaoberajúca sa metodickými otázkami výtvarnej a kultúrnej edukácie, edukáciou v galériách a arteterapiou (spirituálno-ekologický prístup) 

Zdroje:

Aslanian, T., K. 2018. Embracing uncertainty: a diffractive approach to love in the context of early childhood education and care. International Journal of Early Years education, 26, 2, 173 – 185.

Fromm, E. 2015. Umění milovat. Praha: Portál.

Giddens, A. 2012. Proměny intimity. Praha: Portál. 

Lukšík, I. , Guillaume, M. 2018. Representations of love in the early stages of love, Human Affairs, 28, 3, 271-284

Možný, I. 1990. Moderní rodina: mýty a skutečnosti, Brno: Blok. Sternberg, R.J. 2008. Láska je príbeh. Bratislava: Ikar.

Yalom, I.D. 1992. Láska a jej kat. Bratislava: H & H.

Ivan Lukšík

Ivan Lukšík

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník, zaoberá sa problematikou marginalizovaných detí a ich vzdelávaním, ďalej rodičovstvom, láskou a sexuálnou výchovou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu